Srdcové zlyhanie predstavuje klinický syndróm, ktorý je charakterizovaný typickými symptómami, ako sú dušnosť, opuchy, zníženie tolerancie námahy. Tieto môžu byť sprevádzané známkami vyvolanými štrukturálnymi a/alebo funkčnými srdcovými abnormalitami, vedúcimi k zníženému srdcovému výdaju a/alebo k zvýšeným vnútrosrdcovým tlakom, či už v pokoji, alebo pri námahe. Prevalencia srdcového zlyhania v dospelej populácii v priemyslovo rozvinutých krajinách je približne na úrovni 1 – 2 %, pričom u osôb vo veku nad 70 rokov sa zvyšuje na hodnotu vyššiu než 10 %. T
Samotný diagnostický algoritmus pre stanovenie diagnózy HFpEF pozostáva z bodov (1):
- prítomnosť symptómov a/alebo známok srdcového zlyhania,
- „zachovaná“ EF (definovaná ako EF ĽK ≥ 50 % alebo 40 – 49 % v prípade HFmrEF),
- zvýšené hodnoty natriuretických peptidov,
- objektívne dôkazy ďalších funkčných a štrukturálnych zmien srdca v dôsledku srdcového zlyhania.
Základné terapeutické procesy kardiálneho zlyhania môžeme rozdeliť na farmakologické a nefarmakologické. Cieľom liečby v oboch prípadoch je zlepšiť klinický stav, funkčnú kapacitu i kvalitu života pacienta, zabrániť hospitalizáciám a znížiť mortalitu pacientov s kardiálnym zlyhaním.
- Inhibítory angiotenzín-konvertujúcehoenzýmu (ACE-i)
Dávku ACE-i treba titrovať až na maximálne tolerovanú dávku. Taktiež sú vhodné u pacientov s asymptomatickou systolickou dysfunkciou ľavej komory. - Betablokátory (BB)
BB znižujú mortalitu a morbiditu u väčšiny symptomatických pacientov s HFrEF, aj napriek užívaniu ACE-i. Často sa kombinujú s liečbou ACE inhibítormi. - Antagonisty mineralokortikoidných receptorov (MRA)
Podávanie MRA (spironolaktón a eplerenón) sa odporúča u všetkých symptomatických pacientov s HFrEF a EF ĽK ≤ 35 % s cieľom znížiť mortalitu a hospitalizácie z dôvodu srdcového zlyhania. Potrebná je kontrola hodnôt kália (draslík) v krvi (nad 5,0 mmol/l) - Diuretiká
Kľučkové diuretiká vyvolávajú intenzívnejšiu a kratšiu diurézu než tiazidové diuretiká. Dávku diuretík treba v priebehu času upravovať podľa individuálnych potrieb.
Medzi ďalšie skupiny liekov používaných na liečbu kardiálneho zlyhania patria: inhibítory angiotenzínových receptorov a neprilyzínu, inhibítory lf kanála, blokátory receptorov AT1 pre angiotenzín II, digoxín.
K najnovšej farmakologickej terapii patrí sakubitril, ktorý je indikovaný v kombinácii s valsartanom na liečbu symptomatického chronického zlyhávania srdca so zníženou ejekčnou frakciou.
Medzi nefarmakologické postupy zaraďujeme implantabilný kardioverter-defibrilátor (ICD), ktorý účinne zabraňuje bradykardii a koriguje vznik potenciálne letálnych komorových arytmií. U vhodných pacientov je možné použiť aj srdcovú resynchronizačnú liečbu (SRL), ktorá zlepšuje srdcovú funkciu a zmierňuje symptómy a zároveň zväčšuje aj pocit pohody pri súčasnom znížení morbidity a mortality.